Horné Topoľníky vznikli v chotári Topoľníky na pozemku, ktorý v 13. storočí kráľ Belo IV. daroval bratislavskej kapitule a prepoštovi. Ladislav IV. v r. 1277 spomenuté darovanie potvrdil. V najstarších prameňoch sa obec po prvýkrát spomína v r. 1451. Zemepáni tu mali velmi výnosné miesto, na ktorom sa lovili vyzy. V 16. storočí si obec prenajali šlachtické rodiny, v 17. storočí Pálffyovci. V r. 1553 bolo v obci 7 port, v r. 1720 tu bol mlyn a 29 daňovníkov. V roku 1828 mala obec 138 domov a 989 obyvateľov. Za prvej ČSR mala obec poľnohospodársky charakter a v novemberi 1938 bola tiež pripojená k Maďarsku.
Pôvodným povolaním tunajšieho obyvateľstva bolo rybárstvo a poľovníctvo. Neskôr ich vystriedalo poľnohospodárstvo a chov dobytka. Po Budíne a Komárne boli Topoľníky tretím najväcším miestom, kde sa lovili vyzy. Odtialto vozili ryby nasolené v sudoch do Varšavy, Kyjeva, Moskvy, Viedne, Prahy, dokonca i do Paríža. Tento druh ryby pre jej vynikajúce mäso nazývali rybou kráľov, pre jej velikost kráľom rýb.
Najväcší exemplár ulovený v tomto okolí vážil 11 q. Písomné záznamy o obci sa v čase 2. svetovej vojny stratily. Archívny výskum sa začal v r. 1974.
Dolní Ňáražd patril kedysi rodine Aghovcov, neskôr iným zemepánom, r. 1553 Serédyovcom a Méryovcom, časť panstvu Sv. Jur, časť panstvu Malinovo-Eberhard. Od r. 1796 sa obec vyvíjala ako zemepánske mestečko s trhovým a mečovým právom ako sídlo správy jedného z dištriktov panstva Sv. Jur. V polovici 18. storočia sa stala strediskom samostatného panstva Alsónyárasd (Dolní Ňáražd), ku ktorému patrili Dolné Saliby, Trhová Hradská, Horný Štál a iné dediny. V roku 1720 mala 23 domov; v roku 1828 už 99 domov a 716 obyvateľov. Vo zväzku o Prešporskej (Bratislavskej) župe, ktorý vyšiel v edícii Župy a mestá v Uhorska (Magyarország vármegyéi és városai) redigovanej Samu Borovskym na prelome storočia sa uvádza:
“Na základe listín dal arcibiskup Tomáš už v r. 1193 povolenie na stavbu kaplnky. V roku 1434 je v obci zaznamenaná rodina grófov z Fraknó (dnešný Forchtenstein), ktorí svoje majetky odovzdali rábskemu biskupovi Klementovi. V roku 1647 sú majiteľmi obce Pálffyovci. Gróf Ján Pálffy st. má tu dodnes najväcšie majetky a starú zemiansku kúriu, v ktorej sa uchovávajú zaujímavé umelecké poklady. V druhej polovici minulého storočia bol v obci aj pivovar a tunajšie dobytcie trhy boli známe v širokom okolí. V roku 1849 sa v chotári obce odohrali dve menšie vojenské bitky, na počesť ktorých dali pri príležitosti tisíceho výročia uhorského štátu postaviť pamätník. Obec bola kedysi dôležitou zastávkou cestujúcich na trase z Pešti do Prešporka. Účastníci Uhorského snemu, cestujúci do Bratislavy, sa vždy zastavili a prenocovali v miestnom hostinci. Nocoval tu viackrát Lajos Kossuth a Ferenc Deák. V súvislosti so vznikom obce tunajšie ľudové tradície nadväzujú na to, že obec založilo sedem rodín: Mikóczyovci, Csölleovci, Nagyovci, Szalayovci, Váradyovci, Tóthovci a Szabóovci, ktorí údajne boli mlynári a rybári a boli aj tunajšími prvými obyvateľmi. Dedina je sídlom obvodného notariátu. Má vlastnú poštu a telegraf, najbližšia železnicná stanica je Horný Štál-Topoľníky.”
Všetky práva vyhradené © Obec Topoľníky. : Vytvorené v roku 2011